Honda Civic 1,6 i-DTEC – Za málo!
Minulý týždeň som bol v starom meste na pivo. Keď sme objednali 4. kolo s účtom a poďakovali, čašník odpovedal „za málo“. O deň neskôr v banke. Poďakoval som sa za zaradenie medzi zaujímavých klientov a možnosť nestáť hodinu v rade pri okienku a dostal som odpoveď, „za málo“. No a predvčerom som pozval do kina kamarátku a keď som jej poďakoval za pekný večer ... no čo myslíte, čo povedala? Presne tak, „za málo“.
Boli sme štyria a dali si dohromady 16 drahých, belgických pív, nechali prepychový tringelt a bolo to málo? Banka ma zaradí ako zaujímavého klienta, ale stále je to málo? Alebo večer s človekom, ku ktorému prechovávate isté sympatie a chcete s ním tráviť večer je málo? Čo vlastne znamená „za málo“?
V deň, keď som si prišiel vyzdvihnúť testovací Civic 1,6 i-DTEC s najnovším naftovým motorom, som sa poďakoval za jeho prípravu a keď mi milý pán z Hondy odpovedal „za málo“, len som sa smutne pousmial a odkráčal z predajne. Po týždňovom teste som dal zamestnancovi Hondy, ktorý mi auto odovzdával za pravdu. Honda Civic 1,6 i-DTEC je auto za málo! Pretože jazdí od 3,3 do 5,5 litra nafty na 100km. Dojazd cez 1200 km na nádrž? Geniálne!
Nová Honda, respektíve aktuálny Civic s novým dieslovým motorom o výkone 88kW (120 koní) a krútiacim momentom 300 Nm mi pomohla rozlúštiť fenomén „za málo“ práve svojím prístupom k spotrebe paliva. Čašník u Kozla, bankár aj fešanda z kina sa musia voziť na novom naftovom Civicu. A sú tak nadšení, že iný výraz ako „za málo“ nepoznajú. A ja im už konečne rozumiem.
Usadnutie za volant identického auta sa nemení ani vtedy, pokiaľ máte pod kapotou iný motor, takže interiér je v podstate rovnaký. Stále máte pocit, že sedíte zbytočne vysoko, stále je tam ten super volant, ktorého nastavenie perfektne zakrýva digitálny rýchlomer a stále je tam vesmírna palubovka plná displejov orientovaná na vodiča. Všetko v norme, relatívne prehľadné a uspokojivé.
Výbava Sport ma pred prvým štartom zdržala, pretože zvyknutý na všade prítomné tlačítka Start/Stop, som pár minút márne hľadal ten správny „gombík“ na naštartovanie. Nakoniec som pochopil zmysel štandardného kľúča v zapaľovaní a otočil ním. Nový dieslový motor sa ohlásil veľmi kultúrne a jeho chod na voľnobehu vnútri takmer nepočuť. Rýchlostná páka 6 stupňovej manuálnej prevodovky je stále tak super poruke a jej chod je pre Hondu typický. Presné a dostatočne krátke dráhy a ja som sa tešil, že aj pri naftovej verzii Honda nezabudla na športového ducha a ponechala ho aspoň vo forme funkčnosti jednotlivých komponentov. Rýchlosti padajú na svoje miesto veľmi presne a čuduj sa svete, naftový motor na ich zmenu reaguje dostatočne pružne. Ani pri rýchlom radení nezaostával a ťahal auto vpred hneď potom, ako rýchlosť zapadla na svoje miesto. Žiadne premlky, žiadne váhanie.
Zmenilo sa riadenie. Údaje po facelifte tvrdia, že je strmšie a ja súhlasím. V kombinácii s podstatne ľahším motorom je predok veľmi, ale veľmi poslušný v ideálnej stope. Akonáhle položíte auto do rýchlej, tiahlej zákruty, nos sa tvrdošijne drží asfaltu a ani výkon 120 koní nestačí nato, aby dostal auto do nedotáčavého šmyku. Jednoducho, pokiaľ vojdete správne, pridávajte na výjazde koľko chcete, Civic to udrží. Samozrejme fyzika funguje nepretržite a jej zákony sú nemenné, takže všetko závisí od nájazdovej rýchlosti. Pokiaľ nemáte odhad, tak si aspoň dobre poznačte číslo asistenčnej linky Honda, aby vás niekto prišiel vyhrabať z lístia, keď vás zákruta vyprevadí do lesa.
Poslušnosť prednej nápravy a ochota zatáčať vám vie pripraviť aj horúce chvíle. Stiahnuté polky a tep okolo 200 za minútu sú sprievodné javy pretáčavého šmyku. Akonáhle sa vám začne odkláňať zadok, je relatívne nenáročné zvoliť správnu kontru a domnievať sa, že po pridaní sa auto pekne zrovná a pokračujete s úsmevom na perách. Ono v prve fáze to tak je. V tej druhej príde jedno obrovské prekvapenie plné priľnavosti a zamotaných rúk.
Úprimne sa priznávam. Aby som mohol s čistým svedomím napísať ako sa to celé deje, aby som si nevymýšľal teórie a aby som vás vystríhal, spravil som to. V obľúbenej, širokej, prehľadnej zákrute o pol druhej ráno v čase žiadnej premávky som zatiahol ručnú brzdu.
Ako v relatívnej nízkej rýchlosti vyvoláte pretáčavý šmyk na aute, ktoré donekonečna tvrdí, že je neutrálne a nechce sa pustiť stopy? Proste ju na sekundu riadne zatiahnete. Nový Civic má ručnú brzdu na opačnej (vonkajšej od vodiča) strane stredového tunela, čize v ideálnej pozícii na vykonanie podobného aktu.
Nájazd, trojka, zlomím doprava, seknem ručnou. Auto sa veľmi ochotne vychyľuje, zadok má perfektne čitateľný posun. Ešte stotiny, kontra vľavo, viac, ešte viac, plný plyn, púšťam volant, aby sa zrovnal, stále plyn ... čo to jééé? Auto sa po pridaní zhúplo, predok okamžite chytil grip ešte počas toho ako bolo volant vytočený vľavo, ten sa nerovná a auto okamžite strháva doľava, musím ja, áááá ...
Vyhodil som si palec, pretože tak rýchlo ako som pretáčal volant na druhú stranu som ani nedokázal myslieť. V záujme ochrany auta som bol rýchlejší ako Norris a všetko dobre dopadlo. Neskôr som prišiel na to, že sa vlastne netreba zaoberať kontrou, jednoducho si to auto zariadi samo. Vy sa len sústreďte na to, aby ste na výjazde pridali a vytiahli sa von. Tak to funguje excelentne. Na druhú stranu, prečo by ste to vlastne robili?
Honda Civic 1,6 i-DTEC jazdí za málo a stojí za veľa. Dopraje vám všetko, čo očakávate od rodinného hatchbacku. Neskočte predajcovi na výbavu Sport, pretože o tom auto nie je. Vyberte Lifestyle a trafíte sa presne do toho, čo by ste si vo svojom novom Civicu želali. A ručnú brzdu používajte výhradne pri parkovaní v kopci!
Autor: Marek Varga
Foto: Pavol Gemeiner
