Audi A6 – Bratislavské šestky (2. časť)
Ospalé nedeľňajšie popoludnie kdesi v zabudnutej časti Rakúska, na dohľad od Bratislavského hradu. Bolo po daždi, spolu s Marekom sme prichádzali ku križovatke v tvare „T“. Vedľajšia cesta sa na hlavnú pripájala do mierneho vyvýšenia a hranica križovatky tak bola jemne zlomená. Sediac za volantom testovanej Audi A6 som po týždni opatrného hľadania hraníc priľnavosti usúdil, že je konečne na čase vyskúšať to naplno. Kontrolujem premávku, na dohľad nikde nikto. Dávam plný doprava, pedál akcelerátora šliapem na podlahu. Auto sa na zalomení križovatky jemne zhuplo, zadok ma zľava začína predbiehať. Aplikujem v mysli pripravenú kontru, dôsledkom kombinácie prílišného natočenia volantu a jemného ubratia plynu zadok odchádza do druhej strany. Tak znovu a ešte raz. Po tretej korekcii to vzdávam, zastavujem a so smiechom vystupujem smerom k Marekovmu autu. Marek situáciu hodnotí výrokom: „Normálne mám chuť zaplatiť Ti za to! Čistý cirkus Humberto“.
Za predstavenie som síce zaplatené nedostal, ale aspoň som sa dozvedel, ako celé vystúpenie vyzeralo z pohľadu vonku sa nachádzajúceho pozorovateľa. Zásadnou bola pritom informácia, že odľahčené pravé zadné koleso sa, napriek príplatkovému športovému diferenciálu, veselo pretáčalo. Quattro so športovým diferenciálom je príplatkom v hodnote 1.182,- EUR a bez ohľadu na popisovanú situáciu prvkom, ktorý zásadne mení jazdné vlastnosti oproti základnej konfigurácii pohonu quattro. Prináša nečakanú radosť, inak známu len vodičom vozidiel so zadným náhonom. Aj pri bežnom prejazde zákrut so zapnutým stabilizačným systémom vnímate, že zo zákruty auto tlačia zadné kolesá a nepoznáte bezmocné štvorkolkové nedotáčanie. A keď stabilizáciu vypnete úplne, zadok sa bude vrtieť v rytme akcelerácie.
Pri preberaní auta na test som síce mrnčal, že nie je k dispozícii špičková naftová motorizácia 3,0 BiTDI z modelu Competition a výkonom až 346 koní (a 650 Nm), ktorú sme mali na test v Audi A7, ale už po prvej zákrute som vedel, že dôležitejší pre mňa bude športový diferenciál a mrzutosť ustúpila nadšenému úsmevu. Tam kde som v Audi A7 cítil náznaky nedotáčavosti, tam som sa vďaka tancujúcemu zadku šestky výnimočne bavil. A nebol som sám, aj inak koncernový skeptik, Laco sa na Jankovom vŕšku v každej zákrute prekvapene smial. Motor s objemom 2967 cm? dodáva 272 koní výkonu v rozpätí 3.500 – 4250 otáčok/min. a poskytuje maximum sily 580 Nm v rozpätí 1.250 – 3250 otáčok/min. Vďaka o 95 kilogramov nižšej pohotovostnej hmotnosti oproti modelu A6 Competition (1845 vs. 1940 kg) je A6 s touto motorizáciou pocitovo rovnako rýchla, nepatrný rozdiel v zrýchlení z 0-100 km/h v prospech najsilnejšej dieselovej motorizácie (4,9 vs. 5,5 s) je len témou na večer do krčmy, prepáčte, v tejto spoločnosti, do Klubu.
O prenos výkonu na obidve nápravy sa stará sedemstupňová prevodovka S tronic (DSG), ktorá radí hladko a rýchlo v ktoromkoľvek zo svojich režimov. Celkové zladenie činnosti motora a prevodovky mi na moje prekvapenie sadlo viac ako biturbo s osemstupňovým automatom. Vďaka spomínanému športovému diferenciálu pôsobila A6 oproti v hierarchii vyššie postavenému modelu A7 jazdecky príťažlivejším dojmom. Podľa zásady najlepšie je nepriateľom vynikajúceho by preto moja voľba padla radšej na slabší motor so športovým diffom, ako na silnejší motor bez neho. Popri jazdnej agilite ponúka testovaný model vďaka príplatkovému vzduchovému odpruženiu Adaptive Air Suspension excelentnú mieru komfortu aj v kombinácii s užasne vyzerajúcimi dvadsaťlúčovými 20 palcovými kovanými kolesami v Stern dizajne. Eleganciu exteriéru zvýrazňuje krásna perleťová farba Daytona grey, ktorá v hre svetiel pôsobí ako tekutý kov filmovej T1000ky. Predné Matrix LED svetlomety žiaria ako šperkovnica plná diamantov a zadné lampy používajúce rovnakú technológiu sú ideálnym zakončeným elegantnej línie. Štíhlejší zadok limuzíny pripomína proporcie Stephanie Davis oproti už jemne ovísajúcim objemnejším partiám J.Lo v podobe zadnej splývajúcej časti Audi A7. Iste, každý má svoje preferencie, ale ladnosť pohybu šestky korešponduje s atraktívnosťou jej dizajnu a naopak určitá ťažkopádnosť skôr testovanej Audi A7 sa premieta do jej jazdných vlastností.
Interiér je známym a doposiaľ neprekonaným vrcholom elegancie a ergonómie v danej triede, s jednoznačne dominujúcimi prednými S športovými sedadlami, ktoré by si za spracovanie a kvalitu kože Valcona bez výhrady zaslúžili odznak Bentley. Ich optimálny tvar a tvrdosť zaručia nielen bezúnavné cestovanie na dlhé vzdialenosti, ale bez výhrad podržia aj pri svižnej jazde. Geniálne prvky príplatkovej výbavy v podobe Asistentu nočného videnia, vynikajúceho Head-up displeja, 360° parkovacích kamier, elektrického strešného okna, výbornej navigácie MMI Navigation plus s funkciou MMI touch a ďalších položiek zdanlivo nekonečného cenníka ďalej hýčkajú majiteľa a vodiča. Takže interiér na jednotku? Nuž, otravnú, pretože príliš tvrdú, perforovanú časť koženého poťahu volantu by som rád vymenil za hladkú kožu, alebo lepšie, alcantaru. A za druhé, ak by ste eventuálne uvažovali o použití testovanej Audi A6 ako limuzíny so šoférom, prídete nielen o radosť z jazdy, ale ak meriate viac ako 180 cm, budete pociťovať latentný nedostatok miesta nad hlavou. Dve malé mínus a kverulantstvo na najvyššej úrovni.
Cena príplatkovej výbavy v hodnote 42.787,- EUR, ktorú je potrebné pripočítať k základu 54.950,- EUR a výsledná obstarávacia cena 97.737,- EUR nás oblúkom vracajú k Marekovej sociálno-automobilovej úvahe o bratislavskej smotánke prezentovanej v teste prvej bratislavskej šestky. Na rozdiel od Mareka som nielen v prípade Audi A6, ale aj vo vzťahu k BMW X6 ochotný akceptovať, že takéto auto (luxusný sedan alebo obľúbené SAV) si kúpi niekto nielen preto, že chce ohúriť okolie a ukázať svoju finančnú silu, ale jednoducho preto, že sa mu to ktoré auto osobne páči a chce si urobiť radosť, nech už má táto radosť akúkoľvek podobu. Z povahy veci, rozumej karosárskej varianty, vyplýva, že Audi A6 je elegantnejšou bratislavskou šestkou, napriek skutočnej cene pôsobí oproti trochu vulgárnej X šestke drahšie a v dave automobilového luxusu nášho hlavného mesta zostáva dostatočne diskrétnou spoločníčkou.
Text: Miro Vilím, Foto: Michal Petreje
Pozn.: osoba vystupujúca v úvode príbehu pod menom Marek nie je náš šéfredaktor, ale, nie veľmi dobre, utajený svedok.
