Hyundai i30 kombi Engine Red – Ostentatívny flegmatizmus
Kombi. Od Hyundai. Na platforme modelu i30. V základnej červenej. No čo už? Nezostáva nič iné, ako to prijať a otestovať aj úplne obyčajné auto - život motoristického novinára býva krutý!
Po prijatí auta do testu, bez toho, aby som ho videl, zapisujúc si do našeho kalendára testov, v mysli prevraciam definíciu mainstreamového štandardu. Popri tom si kladiem pragmatické argumenty o nutnosti poukázať a vysvetliť motoristickej spoločnosti, že racionálna cesta je tá zlatá. Prípadne stredná, ale určite nie nesprávna. Pravda. Pridaním nového Hyundai i30 kombi do osobného majetku si vyslúžite pochvalu od otca o rozumnom riešení rodinnej mobility, od matky o zodpovednom prístupe k rozpočtu, sused vám od závisti neobíde auto klincom a váš pes vás bude mať stále rovnako rád. Jedným slovom – nuda!
Prvý pohľad na Engine Red (farbu nemetalického laku) oblečenú do tvaru kombi mi však takmer vyhodil poistky. Milujem momenty prekvapenia. Vydolujú z vás ozajstnú podstatu. „No moment, táto červená si ani nezaslúži byť základná a bez príplatku“. Je naozaj parádna a dodáva autu skutočný „engine“. Prekvapene skúmam ďalej a hodnotím vkusné 17 palcové, metalicky sivé disky a celkový tvar karosérie. Vskutku podarené kombi. Predná časť je už známa nová i30, tam sa nemení nič. Profil sa mi pozdáva najviac, proste je to buď vekom alebo som pochopil prínos praktickosti týchto áut, ale na i30 kombi nachádzam aj podstatnú časť jedinečnosti. Možno to robí tá červená. Zadná časť je príjemne vizuálne nenáročná s čistými líniami a dynamickým sklonom zadného okna. Ako celok musím Hyundai i30 kombi ohodnotiť ako veľmi dobre proporčne zvládnuté auto. Skúšku správnosti vykonal bývalý kolega, s ktorým sme sa videli naposledy asi pred 5 rokmi. Namiesto, „ahoj, ako sa máš?“, zaznelo, „tvoje nové auto? Veľmi pekné!“

Vo vnútri novej i30 Hyundai aplikuje snahu o harmonický dizajn, ktorý dotvára celkový pocit oveľa vyššej kvality. Darí sa mu. Spoza volantu je to značne prijemnejšie ako v predošlej generácii a potvrdzujem, že interiér navodzuje dojem vyššieho štandardu. Rečou ľudí – útulné a pekné miesto na šoférsky život. Hyundai upúšťa od ázijským vesmírnych tvarov a snaží sa čoraz viac priblížiť kontinentálnemu, konzervatívnejšiemu zákazníkovi. Samotné detaily a riešenie interiéru aj pri pohľade na fotku vyzerá hodnotne a adekvátne k segmentu. Podobne to hodnotí ďalší zo zmyslov, hmat. Materiály sa lepšia, dotyky sú príjemnejšie a ovládanie tlačítok úctivejšie – kde sú tie časy, keď nám praskali pod palcami? Chvalabohu, preč! A vrcholná verzia výbavy Style s testovaným najsilnejším dieslom 1,6 CRDi (136 k) začína na 21390 EUR s DPH. Ťažko hľadať nejaké argumenty proti. Pokiaľ máte záujem riešiť detaily a jednotlivé funkcie, či motory, kliknete sem na cenníky, výbavy a technické údaje.

Spomínaný motor v kombinácii so 7 stupňovou dvojspojkovou automatikou DCT je dobrý spoločník na dlhšie pokojné cestovanie s výbornou spotrebou. Pod 5 litrov to nie je žiaden problém a ekomaniaci to s dôverou v zelenšiu planétu dotlačia aj pod 4. Pokus o dynamické jazdenie sprevádza príval letargie pri každom zošliapnutí plynu a ostré pohyby volantom vyvolajú u citlivejšieho pretekára uslzené rozhorčenie. Existuje však režim Sport, ktorý mierne priostrí reakcie auta a jazdiť s ním v mestskom bratislavskom tempe bude vo výsledku príjemnejšie. DCTčko je rýchle pri premene stupňov počas jazdy, ale zbytočne agresívne pri parkovaní. Nesprávne dávkovanie plynu môže spôsobiť tzv. prískoky, ktoré vážne ohrozujú vaše blatníky. Vinný je samozrejme človek/vodič, ale môj pocit z komfortu tesného, mestského parkovania nie je pozitívny. Naopak, zápchy, presúvanie sa mestom v plynule idúcich kolónach, jazdenie po vidieku, či diaľnici sprevádzajú iba pokoj a rozvaha definujúca rýchlosť presunu. Dvomi slovami – lahodiace vozenie.

Hyundai i30 kombi Engine Red, by som si vybral, v prípade, že riešim rodinné auto s veľkým kufrom. 602 litrov v základe je super údaj. A tá červená mu naozaj sedí. Pragmatické a pekné, stredoprúdové auto pre konvenčnú rodinu. V podstate mu nemám čo vytknúť. Naopak, pozdvihujem a oceňujem fakt, ako Hyundai dokázal vložiť do jedného celku taký kontrast a vytvoriť takto ostentatívneho flegmatika.
Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner