Renault Megane Coupe – Dobré víno
Pijete víno? Orientujete sa v odrodách a značkách? Dokážete podľa farby, chuti a vône rozoznať na akú svetovú stranu sú otočené svahy, na ktorých sa urodilo? Väčšina z nás odpovie na prvú otázku áno. A na tie zvyšné je pravdepodobná odpoveď nie. Ale to predsa nie je dôvod nevyskúšať niečo nové! A rovnako to nie je dôvod mať predsudky z nepoznaného. Tie svoje som odohnal už po pár kilometroch strávených s Renault Megane Coupe.
Kam vziať francúzske auto v tomto sychravom, ponurom a depresívnom čase? S čím ho spojiť a ako mu vymyslieť príbeh, keď všade na vás padajú tie biele veci a fotografovi vlhne objektív aj nálada? Ráno, v deň fotenia, po prvom naštartovaní mi padol pohľad na displej palubného počítača. Bolo tam číslo, ktoré som dovtedy neregistroval. Údaj, ktorý označoval dojazd na palivo v nádrži v kilometroch. Bolo to najvyššie 3-ciferné číslo aké existuje! S kombinovanou spotrebou 4 litre na 100km a 60 litrovou nádržou si to pokojne namierte kamkoľvek. Matematika vraví dojazd 1500 km. Prax potvrdila 1200km a potom už som nemal odvahu.
Renault je francúz. Francúzi pijú víno, majú vinice a krásnu riviéru. A spomínaný údaj palubného počítača súhlasil so vzdialenosťou do tohoto kraja. Dostal som hriešny nápad naložiť náš malý štáb a vyraziť na Napoleon Route. Nakoniec sme zostali doma, ale myšlienka prežila. Renault Megane Coupe spoznáte až po pár deci. Preto sa vyhnite komentárom hneď potom ako otvoríte fľašu. Najskôr ochutnajte!
Zbadal som ho v záplave ďalších zasnežených striech. Nepôsobil príliš odvážne a na tých malých kolesách veľmi uzimene. Vytiahol som ho von, prešiel pár kilometrov, zastal, vystúpil, zapozeral sa a zamyslel. Tie malé disky a vysoké pneumatiky absolútne nekorešpondovali s vizuálom coupe, respektíve 3-dverovej karosérie. Chápem efektivitu tohoto obutia na našich zimných cestách a viem, že kolesá sa dajú jednoducho vymeniť, ale ku skvelo klenutej, športovo pôsobiacej a dynamickej karosérii sa jednoducho nehodili.
Pohľad do očí odhalí bixenónové šošovky a diódovú linku denného svietenia a la Marilyn Manson. Zaujímavosťou je diaľkové svetlo, ktorého aktivácia jednak odklopí clonu xenónu a zároveň pripojí štandardný a nekrytý halogén. Výsledkom je žiara presvecujúca ľudom kostry, takže používať prosím iba v skutočnej tme a vyľudnenej oblasti. Zadnej časti dominujú svetlá s červenými tieňami a moderne vykreslenou smerovkou a spiatočkou. Profil je ... akceptovateľný. Len tie kolesá spôsobili rozpačitý úškrn a okamžité ukončenie vizuálneho okienka.
Usadnete a užasnete. Nie zrovna nad tým v akom prevedení, kvalite a farbe je interiér Megane-u. Skôr nad tým, ako sa množstvo funkcií a výbavy podarilo zakamuflovať do inak všedného vnútra. Budem úprimný. Po usadnutí za volant ma neprekvapilo nič. Veľký centrálny displej rýchlomera s niekoľkými ďalšími ikonami prevzatými z digitálok s kalkulačkou. Veľký kožený volant s bruchom, skrývajúcim airbag. Stredová konzola so smutným rádiom, ovládaním ventilácie, ale s veľkým farebným displejom navigácie od značky TomTom. Tento šedivý dojem jednoznačne vyvolali zvolené farby a materiály interiéru.
Za vtipnú časť bolo miesto pre nápoj v strede pod klimatizáciou. Prístup k nemu je vymyslený tak, že pri vkladaní pohára, či plechovky, musíte tieto nakloniť a pri troche nepozornosti zavadíte o stredový panel. Tekutina sa ochotne presunie z pohára na miesto kam ste ho práve chceli uložiť a vám zostáva zohnať si slamku a učiniť svojej potrebe piť zadosť. Druhým prvkom výrobnej roztopaše je madlo dverí umiestnené extrémne vpredu. Dlhé dvere sa otvoria takmer kolmo, takže madlo vpredu je fajn na to, aby ste ho dočiahli spoza volantu. Lenže páka je malá a musíte mať silu aby ste dvere pritiahli. Pri otváraní zatlačíte do dverí, tie sa rozletia a vy ich už nestíhate zachytiť, pretože podvedome šiahnete niekde na stred, kde žial nenájdete žiaden priestor na zadržanie. Preto pozor pri parkovaní, aby ste sa susedom nepodpísali do laku.
Faktom však zostáva, že testovaný Megane disponoval slušnou výbavou od bixenónových svetiel, ktoré pozerali tam, kam ste otočili volantom, cez dvojzónovú automatickú klimatizáciu, tempomat s obmedzovačom rýchlosti, kartu Keyless Drive, daždový a svetelný senzor, asistenta, ktorý kontroloval jazdné pruhy a ďalší tlak v pneumatikách. Dopĺňali to poloautomatická ručná brzda, navigačný systém Carminat TomTom s mapou Európy a ovládaním na stredovom tuneli, zadná parkovacia kamera, vyhrievané sedadlá a handsfree sada, s ktorou sa moje nahryznuté jablko neskamarátilo. Megane poskytoval vlastne úplne všetko, čo by bežný vodič mohol potrebovať a ešte mnoho komfortných položiek naviac.
Keyless Drive karta je super. Počas celého týždňového testu som ju nevytiahol na svetlo. Prídete k autu, jednoducho sa dotknete kľučky a ste in. Alebo zaparkujete, odchádzate a auto sa samé zamkne akonáhle stratí kartu z dosahu. Existujú nejaké výhrady k tomuto riešeniu? Nie! Automatické svetlá a stierače rovnako zapínate iba raz a už to snáď nikdy nemusíte riešiť. Megane si vás získa svojou efektívnou jednoduchosťou. A pokiaľ začnete jazdiť ...
Renault Megane Coupe Collection 2012 Dynamique 1,6 dCi spaľujúci naftu s výkonom 96kW (130 koní) a krútiacim momentom 320Nm so všetkým potrebným dostanete za 19390 EUR. Pokiaľ si zaškrtnete všetko čo ponúkal testovaný model, ste na 23370 EUR. Mohlo by sa zdať, že existujú aj lepšie alternatívy minutia tejto sumy, ale to ste ešte nečítali o tom, ako to auto funguje v pohybe.
S každým kilometrom naviac som stále viac rozprával. Sám pre seba. Najskôr to boli len myšlienky podporované prekvapením, neskôr polohlasné uznania a nakoniec plynulá hlasná samomluva. Jednoducho som musel nahlas vysloviť, že toto som nečakal. S Megane-om sa jazdí naozaj veľmi, ale veľmi príjemne. Usadíte sa presne tak, ako vám to vyhovuje, poloha existuje vždy. Relatívne veľký volant sa drží skvelo, výhľad na prístroje je optimálny. Manuálne radenie v tomto nadšení nekomentujem, ale rýchlosti padali kam mali a motor na ne reagoval veľmi odhodlane. Záťah bol znateľný a napriek hmotnosti 1395 kg pôsobilo auto extrémne ľahko. Tento pocit výrazne podporovalo naladenie podvozku, ktoré napriek naozaj vysokým pneumatikám odvádzalo perfektnú prácu. V zákrutách sa auto drží stopy až do chvíle, keď si to s plynom rozmyslíte. Jemné ubratie znamená kontrolované vychýlenie zadku a korekcia volantom spoločne s plynom vás pekne narovná. Žiaden strach, iba radosť. Najviac ma prekvapila tá jeho mechanická poctivosť. Fungovanie súčastí a prenos všetkých vnemov na šoféra. Cítite sa v ňom skutočne dobre a veľakrát som si dal ešte pár kilometrov naviac aby som ten pocit predĺžil.
Je to ako s dobrým vínom, ktoré ste doteraz nepoznali. Necháte si ho pár chvíľ prúdiť žilami a zistíte, že vás baví. Že chutí a spravilo vám náladu. Že ukázalo pravdu a že tie skryté, dobré veci sa raz aj tak dostanú na povrch. A na druhý deň vás nebolí hlava!
Mám rád dobré víno. A mám rád autá, ktoré aspoň trochu dajú najavo, že sú tak správne obyčajné. Renault Megane Coupe som si vychutnal a po vrátení mi za ním bolo smutno. Ale viem, že existuje ešte jedna odroda, ktorá kraľuje na svahoch kde rastú ostré hatchbacky. Odroda Megane RS Cup. A z tej sa priatelia, raz riadne opijem!
Autor: Marek Varga
Foto: Pavol Gemeiner