BMW F750 GS – Dobrodruh
Nie je malá, je to skutočná GS. Volám ju však malá veľká GS, pochopiteľne kvôli tomu, že symbolom modelového radu GS je 1200ka, resp. dnes už 1250ka so svojim typickým boxer motorom a momentálne tiež variabilným časovaním ventilov.
Prejdime však, čo sa motora týka, k druhej najmenšej GS od BMW Motorrad, ktorá má objem 853 ccm. Prečo baworáci volia tento spôsob označovania, netuším, každopádne F750 má 77 koní pri 7500 otáčkach a krútiak 83 Nm pri 6000. Jej staršia sestra F850 GS má rovnaký motor, ale vyšší výkon aj silu.
Krátko po prevzatí testovačky, ktorá je doslova narvaná výbavou, si ju dávam na bočný stojan a obzerám zo všetkých uhlov. Ako vždy, to naše typické „páči sa, nepáči sa“ si nechávam na neskôr, pretože prvý pohľad ma skutočne skoro vždy oklame. Totiž, na mňa GS vždy pôsobili tak trochu kostrbato. Asymetrický predný svetlomet a ten zobák trčiaci dopredu.. čo vám poviem, je to taký trochu divný tvor z inej planéty. Ten pohľad sa však vo mne po pár dňoch tak trochu zmenil. Tvar motorky je doslova dobrodružný a hneď na prvý pohľad je jasné, že je to stroj určený na zdolávanie takmer všetkých ciest, na ktoré si vy sami trúfnete. Vpredu 19ka a vyšší zdvih vidlice a vzadu 17ka koleso, to z nej robí menší crossover. Do pr...., ona sa mi tá motorka začína páčiť! Nedávajte preto na prvý pohľad.
Pre motorky BMW je typický veľmi vysoký štandard pohodlia. Malá veľká GS nie je výnimkou. Sadám na veľmi komfortné sedadlo, ktoré je vo výške 815 mm. Po uchopení riadidiel sú moje ruky len málinko pokrčené v lakťoch a pozícia je úplne vzpriamená. Či to bude aj na dlhšie cestovanie sa dozviete nižšie, keďže som ju zobral až pod Grossglockner, kde sa konal náš prvý Zahraničný obrubník. Ľavá rukoväť je prepchatá tlačidlami a tiež otočným ovládačom, ktorý sa aj nakláňa a umožňuje tak pohyb v menu. Okrem tých bežných (smerovky a klaksón, svetlá) tu nájdeme menu tlačidlo, ABS, ovládanie podvozku ESA a hore tempomat. Môj kúsok je vybavený bezkľúčovým štartom a teda pre zapnutie zapaľovania stačí krátke stlačenie gumovej krytky tlačidla, kde by sa inak bežne nachádzala diera na kľúč.
Po zapnutí sa rozsvieti naozaj pôsobivý farebný TFT displej v rozmere 6,5 palca, do ktorého nebol problém napchať absolútne všetky údaje, ktoré by ste mohli potrebovať. Okrem štandardných tripov A,B, dojazdu, ukazovateľa rýchlosti a otáčok motora tu máme tiež teplotu okolitého vzduchu, hodiny, vpravo režim ESA podvozku, ktorý je voliteľný v štyroch stupňoch: ROAD, RAIN, ENDURO a DYNAMIC. Osobne som väčšinou používal Road a Dynamic, ale skúsil som všetky. Pri tom väčšom výlete však veľa času na blbnutie v teréne nezostalo. Ďalej tu máme kontrolu tlaku v pneumatikách, tiež sledovanie servisných intervalov. Zvuk radového dvojvalca vychádza z Akrapa HP, takže je to také príjemné bublanie. K môjmu veľkému potešeniu tu mám tiež obojsmerný quickshifter, ktorý sľubuje pohodové radenie bez spojky hore aj dole. Tak to som zvedavý!
Balíme sa dvaja na výlet do zadného kufra, ktorý je zaujímavý tým, že má dve možnosti veľkosti, preklápa sa to takou kovovou pákou vo vnútri. Mal som to stále nastavené na tej väčšej veľkosti, lebo pri menšej sa kufor nedá zatvoriť, keď je v ňom integrála. Ozaj, skoro som zabudol. Podvozok treba prepnúť do režimu „dvaja“ a batožina. Inak by bol zadok príliš mäkký a zrejme by sme predným LED svetlom tiež oslepovali oproti idúce vozidlá. Medzi rečou, to predné svetlo je naozaj skvelé. Osvetľuje vozovku super a má integrované aj denné svietenie. Tiež sa mi páči efektné rozsvecovanie postupným nábehom a tiež zhasínanie (fade in, fade out). Krásna drobnosť, ktorá k modernej motorke jednoducho patrí.
Pred samotnou cestou ešte inštalujem appku BMW Motorrad Connected, bez ktorej by mi nešla navigácia (mapy sa ukladajú do telefónu) a vzápätí zisťujem, že táto šikovná fičúrina ponúka oveľa viac. Napr. stav benzínu v nádrži, dojazd, počasie, uložené vlastné jazdy a servisný interval. Jednoducho paráda! Za toto veľká pochvala pre BMW. Do frasa, tak už poďme!:-) Čaká nás za deň takmer 500 kilometrov s minimálne dvomi zastávkami (Kalte Kuchl a Admont). Pre tých, čo nevedia, za motorky sa v Rakúsku platia diaľnice a známka sa dá kúpiť buď cez internet (to však treba riešiť aspoň týždeň vopred), alebo priamo na hranici. My volíme tú druhú možnosť a aj keď sa chceme diaľniciam čo najviac vyhnúť, už teraz vieme, že úplne sa nám to nepodarí najmä kvôli občasnej potrebe rýchlejších presunov. Plán bol dať na začiatok práve čo najviac diaľnice a potom sa kochať. Ten som však rýchlo zrušil po konfrontácii s veterným štítom, resp. z dôvodu jeho absencie. Ono tam síce niečo malé je, ale ochraňuje to akurát ten TFT displej, nás nie. Turbulencie pri 130ke su značné a hlavy sa nám kývajú zo strany na stranu od bočného prúdiaceho vzduchu. Rozhodne odporúčam motorku ihneď vybaviť vyšším plexi štítom.
Schádzam teda z diaľnice už po krátkej chvíli a nastáva úľava. Rýchlosť okolo 100-110 km/h je v pohode aj bez štítu. Čoskoro sa blížime ku Kalte Kuchl, našej prvej zastávke a ja si vychutnávam prvé krásne zákruty a kopce. Rýchloradenie nahor funguje výborne, pri podraďovaní ho treba trochu prehovárať väčším tlakom na rýchlostnú páku, ale tiež v pohode. Ten objem a teda aj krútiak je to, čo z tejto motorky robí úplne plnohodnotný stroj aj pre dvoch na cestovanie po Európe. Na bežných okreskách som nepocítil nedostatok výkonu pri predchádzaní. Občas bolo treba raz, či dvakrát podradiť, ale to takmer na každom vozidle s manuálom, ak chcete ísť dopredu čo najrýchlejšie. Motor sa najlepšie cíti v stredných otáčkach. V nižších ešte neťahá úplne optimálne, do vysokých sa ho točiť neoplatí, pretože tam čoskoro stráca dych. To stredné spektrum je však dosť široké a vtedy je to veľká paráda (povedzme tak 3500-6500 ot.).
Na Kalte kafíčko a hore nad nami sa akosi zmráka. Tak na seba hádžeme nepremoky a vyrážame hlbšie do Álp. Ako iste viete, počasie je tam takmer nepredvídateľné a čoskoro sme chytili riadny zlievák. Cestné gumy Michelin Anakee 3 intenzívne tečúcu vodu po vozovke zvládajú v pohode a v podstate som ani nejak extra nemusel znížiť rýchlosť jazdy. Pri dojazde asi 70 km a upozorneniach motorádu, že sa blíži suchota v nádrži začínam hľadať benzínku. Tá sa tu v horách však nejako často nevyskytuje. Tak som preveril ako je to s tým dojazdom. Tankovali sme až v Admonte pri svietiacom údaji 6 km. Po dotankovaní som zistil, že tam ešte nejaký ten litrík bol a tak by sa zrejme dalo jazdiť chvíľu aj s nulou, čo však pochopiteľne neodporúčam. Už aj mne pri tom údaji pod 10 km trochu zvieralo ..., viac ako by som si želal. Aspoň som však tým trochu popresúval svalstvo zadnice, ktoré sa po 300 km začalo ozývať miernou bolesťou.
Po chvíľke oddychu prášime ďalej, nech sa môžeme čím skôr ubytovať v Brucku a stihnúť ešte pojazdiť ten kopec. Podarilo sa nám to okolo pol piatej, chvíľku oddych a vyrážame na Hochalpenstrasse rovno hore ku Grossglockneru. Bolo celkom príjemné, že od tety, ktorá nás ubytovala sme dostali 12% zľavu na mýto. Dolu v dedinkách Bruck a Fusch bolo okolo 22 stupňov, ale bolo nám jasné, že hore to bude trochu drsnejšie. Tak sme si na seba rovno dali nepremoky (v tomto prípade vo funkcii „neprefuk“). Mnohí z vás tam iste boli, ale pre tých, ktorí sa ešte neodhodlali mám jednoznačný odkaz: Choďte! A ak môžete, tak na motorke. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá: Som presvedčený, že z auta si tie nádherné scenérie nevychutnáte tak, ako z motorky. Skrátka, nemáte okolo seba nič, čo by zavadzalo výhľadu. Na odpočívadlách sa ani nemusíte zastavovať, tak ako to robia šoféri dvojstopých vozidiel. Všetko máte ako na dlani. Hore bolo 7 stupňov, stojí to však za to!
.jpg)
F750 GS sa nechá krásne nakloniť až na hranu vyššie spomínaných pneumatík. A to s veľkou ľahkosťou. Ovládateľnosť je pri tom skvelá. Prehadzoval som si motorku aj so spolujazdkyňou z jednej strany na druhú doslova ako palacinku. Na takýto druh kopca by to predsa len chcelo trošku viac výkonu, ak sa chcete naozaj zabaviť. Dá sa to aj s týmito 77 koníkmi, ale tak, že motor ide skutočne na hranu svojho potenciálu. Dolu kopcom potešili brzdy, ale aj skvelý podvozok. Predok je doslova neúnavný a nepocítil som žiadne vädnutie, či tvrdnutie brzdovej páčky. Dávkovateľnosť je pritom excelentná. Brzdy sa nezahryzávajú agresívne, nástup je postupný. Chválim.
Na druhý deň sme sa ešte rozhodli navštíviť Nockalmstrasse, tiež veľmi peknú alpskú cestu. Počas presunu na ňu si tak ideme, ideme.. podľa navigácie a zrazu bum – koniec cesty a vlaková stanica. Halooooo, čo si z nás tá navigácia vystrelila? Nie, išlo o autovlak, ktorý presúva autá aj motorky popod jeden väčší kopec. Celkom sme to privítali, oddýchli sme si a čoskoro tu bol vlak, ktorý nás presunul z Bad Gastein do Mallnitzu.
Nockalmstrasse resp. Biosphären Park sme si dali okolo obeda a takisto ako Grossglockner Hochalpenstrasse počas nádherného počasia. Rýchly obed a presun na Slovensko poobede bol v znamení rozhodnutia: ide sa na diaľnicu. Mimo nej by sme totiž prišli domov až o takej 23h, čo sa nám nepozdávalo. Po diaľnici nám navi vyhodila údaj 20:30. Tak sme zvolili tento rýchly, trochu trápiaci sa, presun.
BMW F750 GS po precestovaní 1200 km vo dvojici, dá sa povedať svižným tempom, veľmi potešila výslednou spotrebou 4,5 litra na 100 km. Cena od 9350,- EUR je zaujímavá pre tých, ktorí si zvolia úplný základ. Všetko, čo som opisoval vyššie: športový výfuk, konektivita, LED svetlo a LED smerovky, rýchloradenie, platňa na kufor, kufor, ochranný rám motora, vyhrievané rukoväte atď., sú za príplatok. Cena testovaného modelu sa teda dostáva niečo nad 13 tis. Väčšina tých príplatkových vecí však za to stojí. Sú to veľmi kvalitné záležitosti, takisto ako samotná motorka, ktorá pôsobí skutočne robustným a kvalitným dojmom.
Hodnotenie: Dávam jej 4,5 obrubníka z možných 5 a myslím, že je to skvelý kandidát pre ľudí, ktorí hľadajú dobrodružstvo a nepotrebujú zrovna extra veľký výkon.
Autor: Hamlet, Foto: autor, produktové foto BMW Motorrad
