Malý pán Burgman – takmer dokonalý spoločník
Správa od Mareka, najsuprovejšieho človeka – môjho šéfa, po častiach: „Suzuki potvrdilo test motorky.“ - moja úprimná radosť. „Budeme mať Burgman“ - prebudená obrovská zvedavosť. „Je to 125ka“ - ak má prísť koniec sveta tak nech to nieje posledná motorka, ktorú som jazdil...
Ozaj som nevedel čo čakať od maxiskútra s jedným valčekom pracujúcim v štvortaktnom režime, produkujúcim 12 konských síl a 10,8 Newton metrov. Pri preberaní kľúčov len ťažko odolávam pokušeniu ponúknuť PR koordinátorke Lenke sedadlo ľadvinky. Miesto tam určite má. Prečo? Lebo už na prvý pohľad pôsobí najmenší brat z klanu Burgmanovcov veľmi dospelo. Moja prvá reakcia po očnom kontakte so strojom - „je milý“. Japonskí dizajnéri stavili na overené línie a tvary. Príde mi nutné povedať, že tým vôbec nič nepokazili a Burgyboy – tak som ho volal počas celého testovacieho týždňa, vizuálne v ničom nezaostáva za väčšími bratmi.
Prvé naštartovanie okamžite pripomína, že mám do činenia s jednovalcom. Na voľnobežných otáčkach pôsobí ako zaručene najlepší masážny prístroj kúpený na prezentačnej akcii šmejdov. Nie je to však nič rušivé, nič čo by ma odradilo vybrať sa do džungle veľkomesta a jej priľahlých oblastí. Lebo môj kamoš tam určite patrí. Tam sa cíti najlepšie. Otočenie plynom, záber niekde pri 4000 otáčkach a ide nám to, ako keby sme spolu vyrastali. Ovládanie všetkých signalizátorov, ktorých používanie berú majitelia nadrozmerných limuzín a SUVčok ako vulgarizmus, je úplne intuitívne. Všetko je presne tam, kde to hľadám. Mestský obchvat zvládame bravúrne. Jeho takmer 160 kíl v spojení s mojou 95kou nerobí 12tim šikovným koníkom žiadny problém. Na moje prekvapenie je pri tejto spoločnej váhe možná aj celkom živá jazda. S maximálkou niekde okolo 110 km/h sa určite nestratí a nebude prekážkou ani na dialnici. Tu však narážam na malý problém. Malý preto, lebo je spojený s malým ochranným štítom. Pri mojich 185cm mi príde skôr ako módny doplnok. Malý je aj preto, lebo sa dá rýchlo a relatívne lacno vyriešiť dokúpením nadstavby, ktorá odstráni nepríjemné tlačenie rozrážaného vetra na prilbu. Zmena smerov na obchvate bola taká ľahká, že horím nedočkavosťou na prvú tiahlu zákrutu. Zjazd z obchvatu. Burgyboy sa do nej hádže, ako keby bol krížený so superšportom. Tak dokonalý prejazd som ozaj neočakával. Pôsobí tak isto, že ak by som bol „v koži“ a so slidrami na kolenách určite by som bažil po ich šúchaní o asfalt.
V meste je kvalitu roky plátaných ciest trošku cítiť. To je ale iba malá daň za radosť, ktorú mi pred pár sekundami ponúkol. Aj napriek Burgyho väčším rozmerom v porovnaní s bežným skútrom sa krásne prepletáme zástupom áut k prvej červenej. Z križovatky ako prvý – nikoho neobmedzujeme, nespomaľujeme. Okrem toho, že na miesto stretnutia s Marekom prichádzam o 12 minút skôr, nemusím ani riešiť problém s parkovaním. Toľko k mestu. Nebojím sa s ním vyraziť aj na okresky. Aj keď počasie nevyzerá najprívetivejšie, spolieham sa na predpoveď našich rosničiek. Pri príprave oceňujem veľkorysosť odkladacích priestorov – pod sedačku sa veselo vojdú dve integrálky, v prednej časti pod riadidlami je ďalšia veľká zamykacia priehradka. Spôsob otvárania odkladačky pod pravou rukou beriem tak, že aby ho mal ďalší Burgyboy lepší teraz musí byť horší.
Čo sa ale objavuje, je rozsvietená zelená kontrolka ECO. Do tejto chvíle mi iba občas blikla a preto som jej nevenoval veľkú pozornosť. ECO je ekonomický štýl jazdy. Ten neekonomický mi nedovoli vyšplhať sa na priemerku nad 3,8 litra. Predchádzajúce skúsenosti s jazdnými vlastnosťami sa mi iba potvrdili. Je skutočne dobrý. Viac ako dobrý. Je až taký dobrý, že ma začína nudiť. Bolo mi jasné že to príde, dokonca som čakal že to bude oveľa skôr. Nič sa však nemení na fakte, že si začíname spolu hľadať niečo, čo by bolo pre nás výzvou. To, čo by som za normálnych okolností preklínal, mi teraz prišlo doslova ako dar z neba. Prvé kvapky dažďa. A je to jasné. Máme ABS. Čert v mojej hlave zbadal niekde vpredu zebru. Racio sa preplo do off-módu. Ideme do toho, čo je zlým snom väčšiny motorkárov. Brzdenie za mokra na povrchu prechodu pre chodcov. Tep ako po adrenalínovej injekcii, 50tka na tacháči, plné brzdy tesne pred prechodom. Predok sa trochu ponorí. Čakám asi všetko. Aj to, ako budem Lenke vysvetľovať škrabance. Čo sa deje? Nič. Vôbec nič. ABS spraví svoju robotu bez toho, aby ma obťažovalo dať mi vedieť, že som debil a že takto sa to nerobí. Lepšie investovaných 500 Eur sa ťažko hľadá. To je presne cena za to, že napriek slabším brzdám na suchu za mokra fungujú takmer rovnako.
Aký je záver po týždni s Burgyboyom? Prijatím novej legislatívy je práve pre „B“čkových vodičov vynikajúcou alternatívou na cestovanie mestom a dochádzanie do prímestských dediniek. Svojich priaznivcom si určite môže nájsť v širokom spektre ľudí, od študenta, jeho učiteľa až po manažéra, ktorý si nepotrpí na kožené odvetrávané sedačky a 200+ nevyužiteľných koní v meste. Je správnou voľbou pre každého, kto hľadá dopravný prostriedok cez týždeň a zábavu počas víkendov s réžiou za pár drobných.
Autor: Peter Baran, Námet: RoadLife, Foto: Michal Petreje
