Matta Firenze
Bláznivá Florencia!? O meste v srdci renesančného Toskánska plného umenia, romantiky a lásky by sa to vravieť nemalo. Lenže to by ste tam nesmeli ísť vlastným autom, ktorému som teraz vďačný za jeho agresívnu povahu a 200 ukričaných koní.
O talianoch a ich štýle jazdenia sa traduje, že sú to prasatá, ktoré na seba iba kričia, trúbia, ukazajú si z okien „cornuto“ a jazdia absolútne bezhlavo. Je to však iba chiméra, ktorou tí, čo nepoznajú, zastierajú absolútnu dokonalosť teórie chaosu.
Tu akoby nikto nechcel splynúť s davom a každý chce byť prvý. Po pár hodinách však človek zistí, že celá premávka podlieha nepísaným pravidlám. Znie to neuveriteľne, ale sú to existujúce, fungujúce, jednoduché a efektívne pravidlá, ktoré však nie sú presne definovateľné, pretože sa neustále obmieňajú. Napriek tomu sa pokúsim aspoň o teoretickú úvahu.
Prvým pravidlom a dôležitým faktorom je nebáť sa. Pokiaľ máte minimálny strach pri predstave, že by ste mali ísť autom napríklad do centra na úrad, riskujete minimálne odreniny. Ak je hlavnou doménou vašej jazdy panický strach, je to takmer motoristická samovražda. A ak ste príliš citlivý na vaše auto a ono je skôr ozdoba ako pouličný bojovník, zostaňte ho oprašovať vo vašej vyhrievanej garáži. Inak riskujete nervové zrútenie alebo srdečný kolaps.
Moje auto mám nadovšetko rád, ale keď tiahneme do boja, dostáva to, na čo bolo postavené a vtedy ani jeden z nás nehľadí na budúce jazvy. A toto je ten správny pocit pred vyrazením do ulíc Florencie. Respektíve uličiek, vlastne chodníkov pre autá alebo úzkych štrbín medzi honosnými starodávnymi budovami, z ktorých kde tu hrozí odpadnutie unaveného materiálu.
Druhým je pravidlo pevnejších nervov. Vždy prvý a rýchlo. Nestrácajte čas prílišným obzeraním sa okolo seba, či náhodou niekoho pri vstupe do križovatky alebo kruhového objazdu neobmedzíte. Jednoducho, ak je voľné miesto, vyrazte naplno vpred. Pri slovenskom dávaní prednosť pred vstupom do kruháča by ste tam čakali týždeň. Raz sa mi podaril skvelý agresívno-dramatický vjazd, úplne prvý pred všetkými vďaka vytočenej jednotke. Malé Pandy, 500ky a skútristi sa vtedy zľakli kriku 200koňovej vysokootáčkovej píly a zaostali. Jediný, kto mi zahatal cestu bol pandrlák vo zvláštnom odeve, ktorý mi po zastavení milo odrecitoval do okna: „Buon giorno, polizia munizipale ...“
Tretím pravidlom je pochopiť, že Smart je priveľké auto. V krkolomných mikrošpárach centra Florencie, kde s bežným osobným autom zatáčate na 2x, aby ste im neobili kultúru a sebe dvere, sú na špici elektrické autíčka. Sú pre dvoch ako Smart, sú o polovicu menšie ako Smart a nabíjať si ich viete na každom rohu. Paradoxom je, že vás autom pustia takme všade a z okna si viete pozrieť svetoznámu katedrálu či Michelangelove sochy. Ideálne je samozrejme voziť si telo práve v „golfových“ vozíkoch bez spotreby. Prípadne využiť mestskú dopravu. Vravíte si autobusom, keď sa tam ledva zmestí osobné auto? Lenže akým autobusom?
Štvrté pravidlo je téoria miznúcich pruhov, ktorá úzko súvisí s pravidlom 1. Trojprúdová cesta v širšom centre, priemerná rýchlosť cca 80-100km/h, usmiaty skútrista naľavo sa zrazu zrhbí vytočí pravé zápästie na maximum a mizne pred vami. Pozriete dopredu a uvedomujete si, že sa valíte do vodopádu áut, motoriek, cyklistov a inej hávede. Tri krásne, široké pruhy zmizli!! Z cesty sa stal jeden nekontrolovateľný kus asfaltu na ktorého konci je „jednopruhový“ tunel. Dokonalý lievik, z ktorého niet úniku.
Hrali ste niekedy tetris? Tu ho máte naživo a vy ste jedna z tých väčších skladačiek. Nebáť sa, mať pevné nervy a vrútiť sa do prvej medzery!! Vaša odvaha bude odmenená uznaním ostatných členov premávky vo forme uvoľnenia miesta, pribrzdenia, aby ste sa vošli, keďže ste boli o 10 cm skôr. Žiadne trúbenie, žiadne gestá. Dokonalá harmónia.
Za celý ten čas som sa nestretol s negatívnym postojom k mojim počinom počas jazdy. Žiadna nevraživosť, naschvály, zbytočné brzdenia nebodaj schválne ohrozovanie. Jazdil som v maximálnej špičke, v neskutočne úzkych uličkách a nikdy som nestál v zápche. Jediné zatrúbenie, keď som v prvý deň zaváhal na kruháči, myslené ako „neboj sa, to dáš!“.
Rešpektujú motorkárov a skútristov, úmyselne im nezatarasia prechod, pretože vedia, že sú rýchlejší a keď ich pustia, nebudú im zavadzať. Znižujú riziko nehody tým, že sú stále v pozore a vnímajú premávku, Nevidel som nikoho telefonovať za jazdy a takmer všetci mali obe ruky na volante. Naozaj!
Zhrnuté a podčiarknuté. Jazdia rýchlo a dynamicky ale myslia! Tak ich prestaňme odsudzovať a aspoň z časti si vezmime príklad!
Text a Foto: Marek Varga
Kompletnú fotogalériu nájdete na RoadLife Facebook Fan Page