Zodpovednosť v otáčkach
Jedno z hodnotiacich kritérií moderných hatchback-ov je praktickosť. Hatchback-y pýšiace sa prívlastkom „hot“, čo označuje ich nekorunované kraľovanie v danom modelovom rade sa okrem praktickosti chvália aj svojím výkonom, či jazdnými vlastnosťami. Vyššie spomínaná vlastnosť na "p" však stále zostáva a hrá svoju rolu.
Aký argument, pri výbere vášho nového auta použijete pre tehotnú manželku, ktorá ľpie na tom, aby bolo auto praktické, priestranné, s nejakou tou nadštandardnou výbavou pre pohodlie malého prcka s veľkým resp. dostatočným batožinovým priestorom. A aby bolo biele? Čo jej povedať, keď vašim chlapským kritériom je výkon, imidž, jazdné vlastnosti a zábava za volantom?My chlapi robíme kompromisy, kvôli ženám, pretože ich velebíme, takže farba je to najmenej, čo pre vás, drahé dámy, môžeme urobiť. Ten argument však existuje, stačí jedno slovo, jediné čarovné slovíčko snúbiace sa s moderným termínom pre bezpečie dieťaťa a o to predsa v prvom rade ide, o ochranu rodiny a toho najdrahšieho čo nám život priniesol, prinesie – vlastné deti. To slovíčko je ... ISOFIX.
Prekvapivý pohľad ženy sa hneď po vysvetlení, že sa jedná o bezpečnostné uchytenie detskej sedačky v aute, vystrieda nádherný úsmev plný pochopenia a lásky k svojmu starostlivému druhovi, ktorý myslel na to najdôležitejšie. Jej srdce plesá radosťou, že prispela svojou nástojčivosťou a rozhodnosťou k ideálnemu riešeniu. Väčšina moderných žien však už podrobnejšie vysvetlenie nepotrebuje, ony vedia, sú múdre a šikovné, občas príliš emancipované, a možno len čakajú kedy to z nás, jednoduchých chlapov vypadne, aby nám ulahodili svojim súhlasom. Takže farba a isofix páni, ostatné je výhradne na vás.
A aby sa učineniu urobilo zadosť, vyskúšali sme čarovné slovo a jeho skutočný význam v praxi. Požičali sme si detskú autosedačku Romer od kocikovo.sk, ďakujeme, 4-ročné dieťa od obetavej mamičky, vďaka a obdiv a horúci hatchback od Hondy. Sme pripravení dokázať všetkým budúcim rodičom, že ich ratolesti sú pomocou už takmer štandardnej časti výbavy automobilu v maximálnom možnom bezpečí, pohodlí a pokoji. Že aj v rýchlom aute sú deti hýčkané a zvuk športového motora môže mať niekedy zvláštne účinky. A že na deťoch a „príslušenstvu“ k nim, či pre ne, netreba šetriť.
Bežný aprílový deň, sem tam žeravá guľa na oblohe, niekedy vánok trénovaný legendárnym Bruceom Leem, ktorého telesné dispozície neboli obrovské, ale devastujúcim faktorom bola rýchlosť. Pokiaľ k tomu primiešate zblúdilé kvapky dažďa, vaša tvár dokázala byť vymasírovaná lepšie ako v kozmetickom salóne ... a podstatne bolestnejšie. Teda apríl a jeho lokálne zmeny počasia tvorili ideálne prostredie a možné riziko zvyšovalo svoju pravdepodobnosť.
Cesta tretej triedy na trase Bojnice – Ilava so svojimi utiahnutými vracákmi, ešte zimu pamätajúcimi nánosmi čohosi práškového, čo malo za úlohu rozpušťať sneh a momentálne zabraňovať správnemu zatočeniu vozidla, úzkymi prejazdami cez stromové aleje a krivými horizontami si stiahla rukavičku, dala mi dve gentlemanské facky a vyzvala na súboj. Silné auto, neznáma okreska, statočná matka, živé dieťa a chuť si to napriek všetkej zodpovednosti užiť, hraničili s malým šialenstvom zúfalého autofila. Autosedačka Romer korektne uchytená isofixom, dieťa upokojené slanými tyčinkami a jeho pohodlie podporené bezpečnostným pásom, matka oboznámená s cieľom testu a nadopovaná višňovými žuvačkami, motor zohriaty na prevádzkovú teplotu, vtipný autobus snažiaci sa zlomiť v prvom vracáku predídený...štart!
Začiatok cesty bol naozaj veľmi vlažný, motor si pri podradení pred zákrutou len jemne zaštekal a zatiaľ nedostával príkazy naplno využívať svoj potenciál. Žena, matka na sedadle spolujazdca stále komunikovala, dieťa sa zabávalo konzumáciou tyčiniek a krajina okolo okien pomaly ubiehala. Prvé rýchle prejazdy zákrut vyvolali názor, že relatívne ostré tyčinky v detských rukách a ústach sú príliš rizikovým faktorom a ich ochutnávku, hoci jemne nervóznu, prevzala samotná matka. Dieťa tým pádom stratilo predmet svojho záujmu a ja som konečne očakával postupne sa zvyšujúce napätie zo zadnej sedačky, ktoré by malo vyvrcholiť plačom zo strachu, prípadne označkovaním zadnej strany spolujazdcovej sedačky nedávnym obedovým menu. Prejazdy sa stále zrýchľovali, motor si už vyje svojich 8000 otáčok, úsmev na perách vodiča sa transformuje na obriezku hlavy a matka náhle svojim jednoduchým verbálnym prejavom vyšle varovný, brzdiaci signál, „Verim ti“ ...
Spomaľujeme na rýchlosť, kde zvuk motora nedráždi bezpečnostné senzory posádky a motor si hudie svoju bublavú melódiu. Ďalšia séria esíčok a pokojný výraz na tvári matky mi opäť dovoľujú zadupnúť plyn do koberca a crescendom motora opat rozšíriť zrenice spolujazdkyne a konečne dosiahnuť u dieťaťa hovejúceho si v bezpečnej autosedačke nejaké pocity. Periferne pozerám do spätného zrkadla, nájdem objekt svojho záujmu, očakávam pokrivenú detskú tváričku a plač na kraji a ... čože?? To dievčatko si pokojne listuje v obrázkovej knižke o zlej ježibabe, nachádzajúcej smrť vo vlastnej peci pričinením odvážneho Janíčka. Nie, to sa mi iba sníva, veď preťaženie a húpavé horizonty musí cítiť aj vzadu!! Neuveriteľné, že by to tá sedačka tak tlmila?
Jazda sa pritvrdzuje, matka už nekomunikuje iba kopíruje pohľadom cestu a dúfa v štastný a hlavne skorý koniec. V rámci všetkej zodpovednosti voči posádke, pravidlám cestnej premávky a autu samotnému držím motor vo vysokých otáčkach, sem tam vymetiem krajnicu pre efektnejšie rázy do tvrdého podvozka, sem tam zlomím zákrutu neskôr pre jednoznačnejšie preťaženia pri zmene smeru, vypínam rádio, aby agresívny zvuk motora vybičoval atmosféru, chlácholím svoje ego a keď už začínam cítiť žalúdok aj ja, na pol oka pozriem opäť do spätného zrkadla ... vidím malú hladkú tváričku, pootvorené ústočká, strapatú hlavičku mierne sa pohupujúcu v rytme pruženia a ... zatvorené oči. To dieťa SPÍÍÍ !!!
Prudké zmeny smeru, tvrdé rany do športového podvozka, zvuk ujačanej atmosféry vo vysokých otáčkach, spolujazdkyňa na pokraji nervového zrútenia s vnútorným presvedčenim, že keď zastavíme, znesie ma zo sveta na spôsob stredovekého mučenia – toto všetko spôsobilo, že malé dievčatko sediace v bezpečnej autosedačke jednoducho zaspalo pokojným spánkom a určite sa mu snívalo o belasých poníkoch pasúcich sa na voňavých ružových obláčikoch v absolútnom tichu.
Čo je vysledkom?
Naozaj nešlo o to, vytriasť z dieťaťa dušu a samozrejme bol celý test nastavený tak, aby bola zachovaná maximálna možná bezpečnosť. Cieľom bolo poukázať na to, že sa dajú vytvoriť kompromisné rozhodnutia a riešenia vyhovujúce každej strane, ale je dôležité o nich vopred komunikovať. No a najdôležitejší výsledok? Ako efektívne chrániť svoje potomstvo a zároveň si dopriať pocit zábavnej jazdy.
Pokiaľ môžete, doprajte mu a doprajte si. Doprajte dieťaťu všetok jazdný komfort a bezpečnosť, partnerke či partnerovi na sedadle spolujazdca neutíchajúce zážitky a vám všetkým kúpu toho skutočného auta. Auta pre vás. Auta, ktoré vám dá radosť a splní očakávania vás oboch.
Autor: Marek Varga
