Indian Motorcycle Media Ride 2020
Na Slovensku sa vytvára nová indiánska rezervácia. Dobré na tom je, že je rovnako veľká ako Slovensko samotné a Indiáni majú dokonca možnosť bez zásadných obštrukcií vycestovať aj za jej hranice. Indiáni zároveň nemusia nosiť rúška, pretože majú prilby a neriskujú civilizačné ochorenia, pretože sa vyskytujú prevažne v prírode s dostatočnými rozostupmi. Ohnivú vodu pijú iba v prípade, že im ju niekto ponúkne a na prvý kontakt pôsobia veľmi pokorne.
Týmto rokom sa začínajú združovať do socializačných kruhov a vytvárať komunitu, fandiacu kvalite a jazdeckej slobode. V jeden štvrtok som si teda zastrúhal šípy a vybral sa na prvú novinársku akciu značky Indian na Slovensku, priamo do zvolenského teepee.
Zvolen - Bratislava.Tak znelo zadanie a ešte pred odjazdom sme s kolegami z iných redakcií, v peknom zvolenskom showroome pofajčili fajku mieru a zjedli surovú pečeň z bizóna, aby sme indiánskym božstvám ukázali, že sme pripravení a odhodlaní. Seriózne, nerobte si z toho srandu - Indiáni nie sú žiadne orezávatka a ich viac ako litrové srdcia vedia s niekým, kto ich podcení riadne pozametať. Indiánom je však vlastné, že majú zmysel pre životnú rovnováhu a pokým niekoho rozmetajú tomahawkami, vždy najskôr upozornia, že to čo robí, nie je dobré.
Sadám na holé FTR s ladeným výfukom a veľmi intezívne myslím na to, či bol prvotný zážitok iba wow efekt alebo je FTR 1200 naozaj motorka postavená priamo pre mňa. Všetci Indiáni sú v strehu a čakajú na signál, ozýva sa prvé zakašlanie štartéra veľkého Roadmastera, … štartujeme!!
Wooow, opäť jedno veľké wooow a úplne úprimne priznávam, že ja som v súvislosti s modelom Indian FTR absolútne zaujatý. Už prvé metre mi dokazujú, že toto je stroj, ktorý mi skutočne pasuje a jeho schopnosti a povaha sú presne tou zmesou, ktorú oceňujem. Tí Indiáni mi snáď v spánku vymerali prdel, ruky aj nohy, aby postavili mašinu, ktorej kostra, postoj, riadidlá, stupačky a všetko boli urobené tak, aby …. a nie len ja …aby sa na nej jazdec cítil ako skutočný rebel. Taký ten morálne čistý, silný, poctivý hrdina, ktorý sa však vie spravodlivo rozhnevať a následne byť surový a tvrdý!
FTR sa v rámci skupiny predstavilo aj vo svojej vyššej verzii označenej ako FTR 1200 S Race Replica a jediné čo som musel, v momente keď sme si motorky s kolegami striedali bolo, ihneď vymeniť FTR za … FTR. Reálne ma však zaujímalo, či existuje zásadný rozdiel medzi klasikou a vylepšeným S-kom, ktoré ma naviac nastaviteľný podvozok, nádherný Akrapovič a ľúbivý dotykový displej infotainmentu. Existuje, ale nie je zásadný!
FTR 1200 S má poznateľne istejší podvozok a jeho práca pôsobí profesionálnejšie. To že si viem klikať na displeji prstom aj v rukavici a meniť jazdné režimy, zobrazenie otáčkomeru, že vidím dojazd v kilometroch na palivo v nádrží, čas a farebné políčka ďalších funkcií je super. Ale na to, aby ste s FTRkom zažili ozajstnú jazdeckú adventúru tieto digitálne cinkrlátka vôbec nepotrebujete. Pretože tá jazda je … wooow!
Bobber Twenty, bol, je, ehm …, mohol by byť, … Tak inak, na samotný Bobber mám veľmi intenzívne spomienky a táto motorka je jednou z tých na ktorej máte totálne v … nič, šup na článok, kde je to celé popravde v jednej téme. Na tomto indiánskom presstripe som s Bobberom dal najväčší náklon na fotke, respektíve fotograf zachytil jazdeckú pozíciu, do ktorej som bol schopný dať najviac dynamiky. Nevadí, … možno sa mi FTR páči a túžim byť spravodlivým hrdinom, ale nakoniec zrejme skončím ako sivovlasý starý vlk na dokonale klasickej motorke, ktorá je plná rozvahy, histórie a mohoročných skúseností.
Preniesť sa do mestečka Simpsonovcov v sedle majestátneho Indian Springfield nebolo na začiatka tak smiešne ako by som chcel. Rozmery tohto stroja sú vážené a žiadne zbrklé reakcie nepomôžu tomu, aby ste stroj dokázali ovládať. Začať bolo treba veľmi pokorne, ale neskôr som už vedel vychutnávať jazdný komfort a istotu s akou sa veľká motorka kládla do zákrut. Pokiaľ by som na tejto mašine chcel niekoho stretnúť a doladiť si atmosféru, určite by to mal byť Elvis Presley
Mrzí ma, že som nestihol masívny Challenger, pretože tá jeho hlava pôsobila ako moderný ľadoborec a napriek klasickým líniám a zachovaniu dotyku minulosti, tento stroj vyzerá veľmi súčasne. Nezúfam však, pretože značka Indian sa chystá na ďalšie a lepšie veci, ktoré jej stroje priblížia ľuďom a verím, že pomôžu pochopiť jej skutočnú kvalitu, myšlienku a v neposlednom rade aj definíciu vizuálneho vkusu a jazdeckého charakteru.
Osobne sa teším na ďalšie akcie, (jedna sa plánuje na ukončenie sezóny a tešíť sa môžete všetci, bude to supertrip) a vy zatiaľ vybehnite do showroomu v Bratislave na Ivánskej ceste alebo vo Zvolene na Krupinskej ceste, popozerať a pobaviť sa s predajcami, kde ste doteraz robili chybu, keď ste o značke Indian ešte nepočuli?
Autor: Marek Varga, Foto: Indian
